Prešov – Prešovská kultová kapela Chiki liki tu-a oslavuje 30 rokov na scéne a pri tejto príležitosti sa 22. marca vráti na pódium, kde to všetko začalo. Na výročnom koncerte v prešovskom PKO sa po ich boku predstavia aj hostia ako Michael Kocáb (Pražský Výběr), Michal Kaščák (Bez Ladu a Skladu), Lasky (Para), Braňo Jobus (Karpatské Chrbáty) či Edo Klena a ďalší. Chýbať nebude ani spomienka na projekt Bolo nás jedenásť, v ktorom Martin Višňovský účinkoval po boku Milana Lasicu.
Záštitu nad podujatím prevzal legendárny Raťafák Plachta, ktorý sa na akcii zúčastní aj osobne. O tom, ako sa kapela za tri dekády vyvíjala a čo ju ešte čaká, sme sa rozprávali so spevákom a basgitaristom skupiny – Martinom Višňovským.
Keď ste pred 30 rokmi začínali, tušili ste, že raz budete oslavovať takéto výročie?
Keď sme začínali, tak sme samozrejme nevideli až takto do budúcnosti, hlavne preto, že na nástroje sme sa učili hrať priamo počas tvorby skladieb.
Čo by ste odkázali sami sebe na začiatku kariéry?
To by som odkázal všetkým začínajúcim kapelám – vydržte a všetko časom príde.
Ako sa vám podarilo udržať si originálny zvuk a štýl bez toho, aby ste sa opakovali alebo stratili iskru?
Zvuk vychádza práve z nášho hudobného experimentu, kde nedodržujeme štandardné postupy rockovej muziky. Samozrejme, veľkú úlohu zohrávajú aj texty. Snažíme sa čo najviac zabaviť – vtedy nám to funguje najlepšie.
Keď sa obzriete späť, čo bolo pre kapelu najväčším míľnikom?
Určite vznik kapely, potom to už išlo samo.
A naopak, bola nejaká pesnička alebo album, ktorý bol risk, ale nakoniec vyšiel?
Všetky albumy sú risk, je to vždy, akoby vznikala kapela odznova. Asi najväčším prekvapením bol posledný album Venované pamiatke budúcich zosnulých, ktorý sme urobili za 24 hodín a nakoniec vyhral album roka v Radiohlavách.
Bude koncert skôr nostalgickou spomienkou na uplynulé roky, alebo párty plnou prekvapení?
Všetko v jednom. Je to pre mňa osobne ukončenie úvodnej etapy kapely. Preto tam máme hostí, s ktorými sme na našej ceste strávili najviac času. Určite to bude zaujímavé – nudné to rozhodne nebude.
Mohlo by vás zaujímať: Prešovčan Michal Kačmár: Kováč, ktorého kôň z podkov sa stal symbolom mesta
Čo bude ďalej po 30-ke? Plánujete ďalší album, nové hudobné experimenty, alebo si dáte oddych?
Plánov je veľa. Ja osobne už aj tuším, čo bude nasledovať, ale oddych to nebude určite. My totiž oddychujeme hudbou.
Kapely sa menia a vyvíjajú – myslíte si, že o ďalších 10 rokov bude Chiki Liki Tu-a stále fungovať v nejakej forme?
Myslím si, že áno, ale v akej forme, to sa nechám prekvapiť.
Ak by ste mali zostaviť setlist len podľa toho, čo chcete hrať vy, a nie podľa toho, čo chce publikum, ako by vyzeral?
Na 50 % rovnako ako hráme teraz. Vždy si vyberieme veci, ktoré si chceme zahrať, a zaradíme aj tzv. sociálne istoty pre publikum.
Ak by ste mohli na pódiu oživiť akýkoľvek váš legendárny koncert, ktorý by to bol?
Určite by som sa ešte rád zúčastnil Festivalu zlej hudby. To bola čistá improvizácia hudobného humoru. Nádhera.
Aké publikum na vás chodí dnes? Sú to stále verní fanúšikovia, alebo už nosia napríklad aj svoje deti?
Záleží od podujatia, ale väčšinou sú to fanúšikovia našej generácie, ktorí sa po materskej dovolenke chcú opäť zaradiť do spoločenského života.
Je nejaká pesnička, ktorú vy osobne už ani nemusíte, ale viete, že fanúšikovia ju vždy chcú?
Nie, uznávame celú našu tvorbu.
Mohlo by vás zaujímať: Prešovský pilot Daniel Tarasovič lieta v oblakoch: Z Dubaja do Los Angeles cez severný pól 1.
Máte po toľkých rokoch stále nejaké koncertné rituály alebo niečo, bez čoho sa pred vystúpením nezaobídete?
Predtým sme to mali zabehnuté, teraz sa skôr sústredíme na to, aby sme si to užili – čiže každý koncert je to inak.
Zažili ste za 30 rokov na koncerte situáciu, keď ste si povedali: ‘Tak toto už nevyžehlíme!’?
Zažili a zažívame tie situácie doteraz. To je tá krása živého vystúpenia. Preto nás to ťahá na pódium.
Ak by ste si mali vybrať, že do konca života hráte len jednu svoju pesničku, ktorá by to bola a prečo?
Keby bol s nami ešte Ľubo Petruška, tak poviem Láska moja de si, lebo tam nemusím spievať. Ale v momentálnej situácii asi Monte Carlo – to robí ľuďom radosť a je pekné sledovať, ako si užívajú život.
Predstavte si, že po vás raz pomenujú ulicu. Ako by sa volala a čo by na nej určite nemalo chýbať?
Ideálny názov je Hlavná ulica, čiže už po nás pomenovali ulice skoro všade na svete. A chýbať by na nej nemal hudobný klub a pohostinstvo.
Existuje nejaký hudobný cieľ alebo sen, ktorý ste si ešte nesplnili?
Byť v maturitnej otázke. To je hlavný cieľ našej kapely.
Profil kapely Chiki liki tu-a:
Chiki liki tu-a je slovenská alternatívna skupina, ktorá vznikla v Prešove v roku 1995. Kapela v súčasnosti pozostáva z basgitaristu/speváka Martina Višňovského, gitaristu Stanislava Sninského a bubeníka Tomáša Višňovského.
Zakladajúcimi členmi v roku 1995 boli Martin Višňovský (spev, basgitara) a bubeník Peter Šima, ku ktorým sa pripojil gitarista Marián „Maňas” Ivan a hosťujúci klávesák Tomáš Višňovský.
V roku 1997 prišiel trombónista Tomáš Paľo, s ktorým kapela nahrala svoj prvý štúdiový album Nezatváraj Milan dvere (1998). Ten istý rok sa ku kapele pridal gitarista Ľuboslav Petruška. V tejto zostave vznikol album Budeš musel vlasy na blond prefarbil (2000).
Po tejto nahrávke Marián Ivan a Peter Šima postupne kapelu opustili. Nasledoval album Choďte sa hrať pred vlastný vchod (2003), v ktorom zarezonovala skladba “Laska moja de si”. Po jeho vydaní kapelu opustil Tomáš Paľo a v trojici vznikli albumy Dvojkilometrový jeleň (2005), Slzy tvý mámy, Šedivý a spol. (2015) a 3 x 4 = 13 (2016).
Mohlo by vás zaujímať: S Crohnovou chorobou až na Everest: Monika dokázala, že nič nie je nemožné
V decembri 2021 kapela vydala EP “Venované pamiatke budúcich zosnulých”, po ktorom z kapely odišiel Ľuboslav Petruška. Na jeho miesto nastúpil Stanislav Sninský.
Chiki liki tu-a odohrali viac ako 1400 koncertov v 15 krajinách Európy a zahrali si v kluboch v Paríži, Londýne, Dubline, Budapešti, Berlíne, Prahe či Viedni. Nechýbali ani na festivaloch ako Sziget, Pohoda, Rock for People, Colours of Ostrava či Grape.