Sponzor mesiaca
Sponzor mesiaca
Vydajte sa s nami na cestu časom...Foto: Jano Štovka

Autor: Jano Štovka

Prešov – Ako by vyzeral dnešný Prešov pred stovkami rokov? Vydajte sa s nami na cestu časom – tam, kde sa miešal dym kováčskych dielní s vôňou medoviny, a kde sa nad hradným vrchom ešte len dvíhala ranná hmla.

Predstavte si, že sa prechádzate po dnešnom centre mesta… ale nie je rok 2025. Je rok 1645.

Mestské hradby sú čerstvo spevnené, okolo františkánskeho kláštora tečie vodná priekopa, z ktorej sa práve napája kôň obchodníka z Levoče. Na trhu hučí život. Vonia čerstvý chlieb, medovina a dym z kováčskej dielne.

Na rohu ulice sa hádajú dvaja učni o cenu kože. V blízkosti radnice visí vyhláška od richtára – cech obuvníkov dostáva výsadu predávať aj mimo trhu.

A hoci sa deň pomaly končí, z tichej uličky sa ešte ozýva smiech — mladý tovariš Viktor potajme spieva dievčine Márii, dcére mešťana. Nikto však nevie, že jeho otec je len mäsiar z okraja mesta. Láska v stredoveku? Zakázaná. Ale aj vtedy žila silno.

Prešov dýchal životom, šumel jazykmi obchodníkov a chránil si svoju pýchu – hrdosť, remeslo a vieru.

A dnes? Kráčame po tých istých dlažobných kameňoch. Pozeráme na tie isté múry. A hoci čas prešiel, duša mesta ostala.

Foto: Jano Štovka

Predstavte si, že sa zobudíte na Šarišskom hradnom vrchu.

Hmla sa ešte len dvíha nad lesmi, vzduch je chladný a čistý. Namiesto kamenných múrov známeho hradu stojí okolo vás drevené opevnenie, ktoré vonia čerstvo opracovaným drevom.

Píšu sa rané storočia, ste uprostred slovanského hradiska – miesta, kde bije srdce dávnej kultúry.

Hrad tu ešte nestojí. Postavia ho až o sedem storočí.

Foto: Jano Štovka

Týmto sa príbeh nekončí. Čoskoro sa do minulosti vrátime opäť.